Ak máte medzi sebou konflikt, nemusí sa vám ho podariť vyriešiť len medzi sebou. Na tom nie je nič v neporiadku; niektoré konflikty sú až príliš bolestivé alebo zložité.
V závislosti na povahe konfliktu, hlavne keď už ide o právne dôsledky, môžte vyhľadať pomoc právnika. Nie však všetky konflikty sú právnej povahy. A tie právne, tie majú tiež svoje čisto ľudské pozadie, takže riešiť ich len z právneho hľadiska často nestačí. Inými slovami, možno sa po právnej stránke nejako dohodnete, ale medzi vami stále zostáva nepríjemné napätie a konflikt pokračuje.
Z mojej skúsenosti sa veľa ľudí konfliktov jednoducho bojí a preto sa im snažia vyhnúť aj v bežných situáciách, v bezpečnom prostredí: doma, v škole, medzi priateľmi, s kolegami… Lenže časom môžu malé nespokojnosti prerásť do oveľa väčšieho napätia a frustrácií.
Iným častým problémom je, že kvôli strachu z konfliktu už podvedome prepneme na boj (bezdôvodne útočíme, pritom neriešime skutočný problém) alebo útek (vo vzťahu zväčšíme vzdialenosť alebo z neho dokonca utečieme). Týmto svoju situáciu zhoršujeme, ani o tom nevieme.
Je prirodzené, že chceme mať dobré vzťahy, hlavne so svojimi najbližšími. Ale je tiež prirodzené, že často nevieme, ako svoje konflikty riešiť. Mať odlišné názory sa často vníma ako príliš rušivé.
V mediácii riešite svoju situáciu za prítomnosti tretej osoby (mediátora), ktorá vám pomáha konfliktom prejsť a nájsť také riešenie, na základe ktorého sa budete schopní zariadiť, otočiť stranu a ísť v svojom živote ďalej.
Mediátor sa často definuje ako niekto, kto je nezávislý, neutrálny, nestranný a nemá rozhodovaciu, ani konzultatívnu právomoc. Čo to znamená?
- Nezávislý: nemá od nikoho inštrukcie, akým smerom sa má váš konflikt riešiť.
- Neutrálny: sám nemá záujem na výsledku vášho konfliktu a teda ani nie je v jeho záujme ovplyvňovať, ako sa medzi sebou dohodnete.
- Nestranný: nedrží stranu nikomu z vás.
- Kto má v mediácii rozhodujúce slovo, súvisí s najdôležitejšou charakteristikou mediácie, že zodpovednosť za riešenie majú osoby, ktoré majú medzi sebou konflikt. Tie rozhodujú, aké riešenie im najviac vyhovuje.
Postoj, že my sami máme zodpovednosť za svoju situáciu nemusíme mať hneď na začiatku mediácie. Je dokonca prirodzené, keď si náhodou v kútiku duše želáme, aby mediátor rozhodol za nás, alebo aspoň trochu ukázal, že je na našej strane. Svojim súhlasom k mediácii však dávajme najavo, že sa mediátorom necháme ovplyniť a budeme — pod jeho vedením — svoj konflikt riešiť inak.
Veľa ľudí nemá skúsenosť s tým, že konfliktom sa dá prejsť bezpečne a bez boja. To je práve čaro dobre vydarenej mediácie. Mediátor vám pomôže tým, že pre vás vytvorí bezpečný rámec a vedie vás tak, aby sa vám podarilo prekonať váš prvotný strach a prepnúť na hľadanie schodného riešenia.
Na záver chcem vyzdvihnúť, že mediácia je dobrovoľný proces tak pre osoby v konflikte, ako aj mediátora. Každý z nich môže z mediácie vystúpiť v ktoromkoľvem momente, ak sa necíti bezpečne, rešpektovaný alebo z iného dôvodu.