Pred dvomi rokmi sa mi začala kývať sedmička. Zubárka sa ma pýtala, či pri spánku škrípem zubami. Netušila som. Vraj minimálne zatínam čeluste, pretože si očividne ničím zuby. Na spanie mi vyrobila chránič, spočiatku to vraj bude nezvyk, ale moje zuby si oddýchnu. Oddýchla som si celá!
Ako je možné, že som si do tej doby nič nevšimla?
Začala som premýšľať o svojom živote. Vybavilo sa mi, že ešte za slobodna som mávala dvojaké fázy. Buď velmi aktívnu, kedy som riešila veľa vecí naraz, naplno frčala v práci, športovala, vyrážala von, maľovala byt… alebo som zrovna mala oddychové obdobie, počas ktorého som síce robila čo treba, ale tak nejak oveľa viac v pohode. Dopriala si kúpeľ, len tak posedela na gauči, čítala a absolútne nič neriešila.
S viac zodpovednou prácou, rodinou… som začala fungovať po novom. Bola som nadšená: rodina, pes, hudba, školenia, cestovanie, priatelia. Cítila som sa naplnená a efektívna. Mojim heslom sa stalo: keď si chceš oddýchnuť, zmeň činnosť.
Rovnováha?
Mala som život, po akom som dlho túžila. Začala som však oveľa menej spávať. Veľakrát som zostávala v noci hore: robilo mi dobre, ako moji milovaní spokojne spia a ja “strážim oheň” a popri tom ďalej premýšľam, tvorím a snívam.
Ráno som bývala hotová: vychystať deti, prísť načas do práce… Nebolo to teda tak, že by som nič necítila. Často som sa cez deň cítila v napätí, krížila pred sebou ramená a keď som sa velmi sústredila, som podvedome zvierala čeľuste. Nevenovala som tomu pozornosť.
Brala som automaticky, že moje telo podá dobrý výkon, keď to budem potrebovať: dôležitý termín, koncert, dlhá cesta, šport, … Prečo by ale malo, keď ho ja sama nerešpektujem?
Umenie povedať si dosť
Čo som nevidela, že nie všetko, čo mi robí radosť, je pre mňa dobré. Konkrétne tie presnívané noci ma vyčerpávali. Moja myseľ by fungovala nepretržite, keby som si nemusela fyzicky oddýchnuť. Mám veľa záujmov, súbežne pracujem na viacerých veciach, nikdy sa nenudím. Nie je to však dôvod, aby som ubližovala svojmu telu.
Keď potlačím, čo cítim, budem potrepovať silnejší signál, aby mi telo doručilo, že nie som v rovnováhe. Telo si potrebuje fyzicky oddýchnuť, aby všetky procesy v ňom mohli bežať ako majú. Chcem byť zdravá. Telo tiež potrebuje spracovať všetky zážitky a nové informácie. Často sa na ne potrebuje doslova vyspať.
Tiež mi sprostredkúva skúsenosti (z evolúcie a genetickej línie), ktoré by som len tak nevymyslela. Typickým príkladom je, že len ťažko by som porodila svoje deti, alebo že často mi niečo logicky velmi sedí, ale mám z toho jednoducho zlý pocit (a naopak).
A aj keď, samozrejme, ani všetko, čo chce moje telo, nie je pre mňa vždy dobré (napríklad keď zajasám pri pohľade na plech čerstvo upečených buchiet), v mojom prípade sa potrebujem oveľa viacej počúvať.
Výzva
Nie je ľahké zmeniť zabehnutú rutinu. Najmä keď sa vo mne popri “Už nemôžem”, “Ešte sme nevečerali” ozýva ešte: “Teraz mi to ide”, “Ak to nedokončím teraz, zajtra už nebudem mať kedy”, “Som unavená, ale…”. V každej situácii si musím zvážiť, čo je pre mňa dôležitejšie. Potrebujem sa však nato dívať širšie, nie len čo potrebujem v danej chvíli.
V práci, s rodinou, s priateľmi aj v ďalších činnostiach získavam dôležité skúsenosti a zážitky. Tým, že ich vhodne prestriedam, načerpám tiež energiu, radosť zo života, inšpiráciu a odstup. Niekedy však potrebujem jednoducho vypnúť.
Verila som tomu, že najdôležitejšie je podať výkon, a to že to občas vyrovnám momentami, kedy počúvnem svoje telo, je príjemné plus. Moje telo však so mnou komunikuje stále, aj keď ho ignorujem. Začína jemnými signálmi, aby som svoje problémy mohla riešiť bez bolesti. Ak ich nepočúvnem, som to ja kto — či už vedome alebo nevedome — rozhodne, že budem potrebovať vážnejší problém, než si svoju lekciu uvedomím.
Perspektívu mi pomohol zmeniť kývajúci sa zub, a odvtedy som sa už rozhodne velmi posunula. Pred týždňom som súrne potrebovala na Slovensko, a teda predovšetkým odšoférovať 1100 km. Tým, že som bola za posledné obdobie odpočatá, som si cestu užila psychicky i fyzicky.
Je to však nikdy nekončiaci proces. Zapnúť, vypnúť, zapnúť, vypnúť, … Velmi dôležitý na to, aby som mohla fungovať v rovnováhe. Preto som sa rozhodla so svojou skúsenosťou podeliť.