“Tak sa na neho hnevám! S mojou dcérou sa rozišli, pretože s ňou nechcel mať deti.”
“Nedovolím mu vidieť naše deti, kedy chce on. Ublížil mi.”
“Už nikdy nebudem milovať žiadnu ženu. Miloval som svoju manželku, ale čo spravila, nato nikdy nezabudnem. Zabila vo mne všetku nádej na akýkoľvek ďalší vzťah”.
S jednotlivcami, ale aj s pármi, často hovoríme o situáciách, kedy si jeden alebo aj obaja trvajú na tom, že ten druhý sa musí ospravedlniť, pripustiť si chybu, vziať svoje slová späť. Bez toho nie sú schopní ďalej naplno žiť svoj život: či už to dať znova dohromady, poriadne situáciu prebrať a posilnieť ako tým, alebo sa rozísť a začať oveľa kvalitnejší a šťastnejší vzťah s niekým iným.
Túto ilúziu, podľa ktorej sa odsudzujeme na trápenie (a niekedy aj naše deti) len preto, že nám ten druhý ublížil, musíme zastaviť. Pozrime sa na naše skutočné možnosti: chcem fakt zostať zaháčknutá v takomto príbehu? Chcem svoj život navždy obetovať len preto, že sa stalo to a to?Nechcem sa z toho poučiť a ísť ďalej?
Ak si dokážem pripustiť, že som sa do tejto situácie dostal/a nejakými svojimi krokmi, budem tiež schopná/ý sa na ňu dívať konštruktívnym spôsobom a hľadať z nej cestu von. Cieľ nie je sa trápiť, ale zvážiť si svoje možnosti, ktoré budem mať, keď v tomto stave zostanem, a ktoré získam, keď sa z tejto skúsenosti rozhodnem poučiť.
Raz si budem ďakovať zato, ako som sa vtedy nevzdal/a, že som odolal/a pokušeniu zostať v tom hneve/ublížení/sklamaní, a ďalej hľadal/a, ako si svoj život zariadiť ešte lepší.