Prečo už vlastne nejazdíš? Roky som mala svoju starú Corsu, ale museli sme ju predať. Potrebovala stále nové opravy. Tak mi muž kúpil novú, ale nejazdím na nej. Párkrát som to skúsila, a skoro som odpálila spojku. To už bude rok. Ale raz sa zas odhodlám a skúsim to. Je to ťažké, chodiť na nákupy autobusom. Alebo keď niekam potrebujem ísť, bez auta nemám takú slobodu, akú som mala. Možno by sme sa na to mohli raz spolu pozrieť, kde presne som zaseknutá.
Určite. Musíš svojho draka poraziť, ak chceš získať princeznú :-). /v preklade: musíš začať jazdiť, ak nechceš chodiť všade autobusom/
Mimochodom, pokiaľ sa na to nepodívaš, máš dva problémy: konflikt s manželom (kúpil ti auto a ty ho nepoužívaš) a konflikt sama so sebou (otravuje ťa nosiť ťažké tašky autobusom). Až sa odhodláš a začneš sa so svojim autom viac zoznamovať, konflikt s tebou samou bude preč :-). Pretože vykročíš za tým, čo je pre teba dôležité: naučíš sa na ňom jazdiť a znovu získaš slobodu ísť kam potrebuješ. Druhý problém zmizne postupne: tvoj muž uvidí, že si to nevzdala, nebude ti mať čo vyčítať.
Ale ja to auto nechcem zničiť. Má oveľa citlivejšiu spojku než to moje staré. No ale ak ho nebudeš používať, tiež to pre to auto nie je dobré. Tak či tak, to auto už nikdy nebude mať tú hodnotu, než čo ste zaň zaplatili.
(Jana sa rozplače.) Muž mi hovorí, že čohokoľvek sa chytím, horí.
…
Takže radšej s ním nejdeš do konfliku? V ktorom už mimochodom ste.
Takto si už za volant fakt nikdy nesadnem :-(. A čím neskôr sa za volant vrátim, tým ťažšie pre mňa bude sa do toho dostať.
A ešte sa na to môžeš podívať inak: čo ak to, čo ti manžel hovorí, čiastočne sedí? V tomto momente, keď sa rozbiehaš a nevieš narábať s tou spojkou, tak to auto aspoň trochu trpí.
Ty sa nebojíš konfliktu s manželom. Nepáči sa ti, čo ti hovorí. Pretože sa ťa to dotýka.
Ak by ti povedal, že si ružový slon, to s tebou ani nehne. Ale máš v sebe obavu: čo ak má naozaj pravdu? Čo ak naozaj, všetko, čoho sa chytím, horí?
Sprav si na to svoj názor.
Znie to strašne, čo mi hovorí, ale v tomto momente to sedí. Ešte mi to nejde tak, ako by som chcela.
No vidíš. Ani s ním nemusíš bojovať. V tomto momente sama vidíš, že sa v tom narábaní so spojkou môžeš zlepšiť. A to je všetko.
To je úľava. Mne to fakt vadí, že neviem šoférovať svoje vlastné auto. Že musím všade autobusom. Do tohoto potrebujem investovať. Trénovať, trénovať, kým sa to nenaučím. Na tom mi záleží.
A ešte si aj zlepšíte vzťah s manželom :-). Nemusíte sa preťahovať, kto má pravdu. A časom sa na tom aj zasmejete. :-)